Štvrtok 30.3.2017, meniny má Vieroslava - poslať pohľadnicu
Verejná betaverzia - Pripomienky
07.05.2011 02:00
SlavCon, alebo ako to vyzerá medzi nami, Conistami

   Ďalší ročníkSlavConu za nami! Tri dni plné zábavy, prednášok, hier, súťaží, workshopov,čaju, smiechu, stretnutí s kamarátmi, zbierania a nadväzovania novýchkontaktov a známostí ubehli ako voda. Neboli ste? Tak vám treba!

   Nie je dôležitévyštartovať z domu s partiou, na takýchto akciách sa nájde nových ajstarých priateľov ažaž. Je to však spríjemnenie dlhej cesty vo vlaku, kedy šesťhodín sedíte a nudíte sa. Pardon, nudíte sa, len ak ste sami. Ak sa nájdeešte aspoň jeden podobne „postihnutý“ človek ako vy, máte vyhrané! A vašispolucestujúci vo vlaku vás budú milovať. Nabetón! Netreba si všímať divnépohľady, pohoršené výrazy, či významné požmurkávanie a trasenie hlavou.Pokojne sa venujte svojim ružovým papierikom na čele a klaďte ďalej otázkytypu: Som človek? Vyskytujem sa na Rokforte?

   Nám sa úspešnepodarilo prežiť cestu do Bratislavy. Úspešne, no s menšou ujmou.V duchu som poslala posledné zbohom svojmu spacáku, ktorý sa rozhodolskúsiť šťastie vo svete na vlastnú päsť a niekde medzi vystupovanímz vlaku a premiestňovaním sa ku škole, kde sa SlavCon konal, sapostavil na vlastné nohy. Nebolo mi to jedno, lebo v noci je človeku zimaa spanie v triede na karimatke spolu s ďalšími kamošmi je sícepríjemné a zábavné, ale nezahreje vás to. Ešteže sa našla dobrá duša,kamarát sa ochotne ponúkol, že sa v jeho spacáku vyspíme aj dvaja.Povedala som si, že snáď niečo ešte vymyslím, ale už som sa videla, ako sanavzájom okopávame a picháme do oka.

   Viete, na SlavCone je super to, že pri vchodedostanete vytlačený program, odznak s logom aktuálneho ročníka a aj papierik,na ktorý si napíšete meno a tak pri nadväzovaní nových kontaktov môžetepreskočiť úvodné formality a normálne sa s ľuďmi baviť ako so starýmiznámymi. Tohto roku som si svoju prezývku mohla napísať na papieriks troma písmenkami: VIP. Áno, skromne priznávam, prispela som aj ja svojoumaličkosťou do pestrého programu, ktorý ma najbližšie tri dni čakal.

   Od štvrtej dopiatej sme dostali čas akurát sa zložiť, rýchlo sa prezliecť do kostýmov (nieje to povinné, ale vyzerá to dobre) a potom sme si mohli vychutnávať prvéprednášky, zbierať prvé zážitky a celkovo sa dostávať do stavu akéhosipolosna, kedy neexistuje žiadna škola, žiadna práca, žiadne povinnosti anistarosti. Jedine tie, keď si, ako ja, zúfalo škrtáte zvýrazňovačomv programe jedno okienko za druhým a najradšej by ste sa vyskytovalina dvoch či troch miestach súčasne. Dať prednosť miestnosti históriea výrobe veľkomoravských šperkov, alebo sa ísť pozrieť do fantasy sekciea zistiť, či sa naši predkovia naozaj stretávali s drakmi? Nie,radšej to zaklincujem v telocvični spolu s aikidistami, aspoň saniečo naučím. Tak som si povedala a tak sa aj stalo. Nepriznala som sa, žezáklady sebaobrany mám v malíčku a tak som si trochu nezaslúženeužívala uznanie chalanov za svoju šikovnosť, keď sme si mohli aj my, diváci,skúsiť zložiť na zem súpera. Ale dosť bolo zábavy, treba sa pobrať vypočuť si,čo sa deje v xenosexuologickom svete fantasy. Človek mieni, Ajka mení, takby sa dalo popísať to, že ma cestou na prednášku schmatla za ruku kamoška,zatiahla ma do čajovne a tam sme si pri popíjaní (čaju a nealkoslovanskej medoviny) veselo mastili karty. (Ak vám teraz pred očami vyvstalobrázok žolíkových či sedmových kariet, rýchlo na to zabudnite. Magic je úplneiný svet, nakoniec, kto je zvedavý, google existuje.) Zopár nových tvárí prinašom stole, pozdravenie sa so starými známymi, nejakí tí známi literárni Česia Slováci, jeden had, jeden pes a veľa bytostí okolo, potom ešte najednu prednášku, prezliecť sa a spať, veď sobota bude ešte náročnejšia!Jasné, Sisa, nevadí, že nemáš spacák, však? Ale znova sa mi potvrdilo, že dobríľudia ešte nevymreli a moja kamarátka na mňa už máva spacákom, ktorýúspešne vyžobrala od svojho známeho na intráku. Vďaka bohom za také kontakty!Jasné, človek chce spať, ale ako, keď sa ešte aj o dvanástej v noci hrajúkarty (tentoraz pre zmenu Bang! a Uno), chalani sa hrajú na gitarovýchhrdinov, ďalšie čísla našej spacej zostavy v miestnosti sa ukázali akogeniálni zabávači a keď už od smiechu plačete, niekto zahlási, že je polštvrtej a my namiesto toho, aby sme šli spať chytáme ďalší záchvatsmiechu. Z čoho? Nepýtajte sa, neviem. O štvrtej to konečne vzdávamea ja idem vyskúšať môj vypožičaný kokón.

   Spať na parketáchlen na karimatke a v spacáku nie je bohviečo a štyri hodinyspánku tiež nie sú práve dostačujúcim odrazom do nového dňa, v ktorom tohomusím zvládnuť ozaj dosť, ale nevadí. Energiou nabitá som ešte z domu,adrenalín stúpa, keď sa nestíhame o deviatej vypratať z miestnostia počas prednášky šuchoceme vzadu papierikmi, sáčkami, pcháme veci doruksakov a potom sa po prstoch vytratíme. Teda, ktorí ako, niektorív sci-fi zostali na už kultové Raňajky so scifistami. Ja som skôr ten„dračí“, než „vedecký“ typ a tak sa poberám pozrieť, čo všetko ma dnesčaká. História, už spomínané sci-fi, sekcia undergound (hmm, hmm, žeby somkonečne prišla na to, čo to je ten Family Guy?), samozrejme, moja srdcovkafantasy, ale aj hry, sekcia „rôzne“ a telocvičňa s workshopami.Chodím si teda hore-dole, žujem nejakú sladkú balenú šatôčku, ktorých som sinabalila akoby som mala stráviť najbližší mesiac niekde na Merkúre, počúvam,pozerám, zapájam sa, zabávam sa a celkom mi vypadlo, že mám na lístočkunapísané VIP... Keď tu zrazu ma odchytí môj spoluprednášajúci a miernenaštvane na mňa vybafne, kde dopekla trčím, keď onedlho začíname prednášku?!Hups, jasné, prednáška na tému Gotický šerm v podaní Neldoreta a Samae(čiže mňa a kamaráta)! Nevadí, veď len pred chvíľou som si v programepozerala, že o jednej začíname... Medzi mojimi očami a mozgom jezjavne dlhá trať, ktorú táto informácia ešte nestihla absolvovať. Ale nevadí,všetko som stihla a moja prvá prednáška (aj keď som ju nerobila sama)dopadla skvelo. Účasť hojná, mala som pocit, že ľudia sa ani veľmi nenudilia následný hodinový workshop mal ešte väčší úspech. Bodaj by aj nie, ktovám dá dnes do rúk jedenapolručný meč? Po skončení som bola hotová, no naoddych som nemohla ani pomyslieť. Prezliecť sa, znova niečo zbodnúť a hurána ďalší workshop, kde som sa pre zmenu predstavila v role učiteľky tanca.Nečakala som to, ale ľudia sú skvelí a naše dve hodiny spoločenskýchtancov zožali rovnaký úspech ako šerm pred nimi. Tak sme si mohli s mojímtanečným partnerom (škoda, že bývalým) potriasť rukami ako Pat a Mata spokojne sa rozísť. Výhodou toho, že ste hostia je voľný vstup.Nevýhodou je zasa to, že nestihnete to, čo chcete. Tak som sa pripravila o ĎuraČervenáka, Františku Vrbenskú, Leonarda Medeka, ušiel mi Ondrej Herec ajprednáška o Draculovi, Dračím doupěti... Ach jaj. No nevadí, veď si tovynahradíme inde. Večerný program, vyhlásenie výsledkov rôznych súťaží, tombola,vyhlásenie víťaza kostýmovej súťaže, hudba, tanec, spev... Ako inak, to by somnebola ja, keby som sa neukázala aj pred všetkými ľuďmi, nielen pred tými,ktorí boli na prednáškach. A tak som sa mierne strémovaná zhostila svojejúlohy stredovekej ženy, ktorú manžel podvádza a nakoniec ho porazilav dueli! Na meče! Scénka mala úspech a to, že sa pokazilo čo lenmohlo, nikto nevedel. Tak si vravím, sme dobrí! V tombole som opäť ničnevyhrala, asi budem mať šťastie v niečom inom, hovorím si (nie, spacáksom bohužiaľ nenašla) a o desiatej utekám chytiť dobré miesta naprednášku Miloša Bernarta 10 000 let sexu. Ešteže som sa poponáhľala,toľko skazených ľudí pokope ste ešte nevideli! J Miestami som sícedriemala, niežeby prednáška nebola dostatočne pútavá a zaujímavá,jednoducho som už „nevykrývala“ spánkový deficit (som totiž typ človeka, ktorýak nespí aspoň sedem hodín denne je nervózny, podráždený a zaspí kdekoľvekpri prvej možnej príležitosti). Ani neviem ako, ale dostala som sa zo svojichhistorických šiat do trička a teplákov, zaliezla som do spacáku a moholokolo mňa lietať aj Anakin na metle a metať po mne blesky. The end.

   V nedeľu somsa zobudila opäť mierne dolámaná, vyspatá len o trošíčku viac ako nocpredtým, pretože aj napriek najväčšej dávke rešpektu a ignorácie nemôžeteprepočuť hurónsky smiech šiestich či siedmich ľudí, pravidelné zakopávanieo vaše nohy v spacáku, štuchanie pod rebrá a „šepkané“ poznámky:Sisa, spíš? Nespi! Počuješ?! No, prežila som to a v duchu somsa tešila na vlastnú posteľ a poriadnu dávku spánku. Dve enrgeťákynamiesto kávy, ďalšia sladká „sáčkovina“ a hurá na to! Učiť sa točiťs pikami a staffkou dá zabrať, zopárkrát sa tresnete po hlave, alestojí to za to. A ďalšia prednáška, Miloša Ferka som si úspešne odchytilaa vypýtala si od neho kontakt. Darmo je, treba myslieť aj na budúcoročnúbakalárku a zámer, ktorý som doma prezentovala ako hlavný dôvoda výhovorku mojej účasti na SlavCone, teda zháňanie kontaktov, ktoré by mimohli pomôcť, som úspešne zrealizovala. Hups, keď sme už pri škole... Nahrávka!Jasné, nahrať rozhovory, popýtať sa na organizátora, detaily, zákulisie...A ešte sa aj zbaliť, znova zahrať karty, lebo nových priateľov predsanemôžete odmietnuť, ukradnúť plagáty, na ktoré si človek robí zálusk odzačiatku akcie a... Treba ísť domov. Brány tohtoročného SlavConu sa zatvárajú.Dúfam však, že iba na rok.

   Vo vlaku smevyfasovali kupé pre šiestich. Bolo nás len päť a nahlas som poznamenalaniečo v zmysle, že teda ľutujem osobu, ktorá s nami bude cestovať.Tiché zúfalé gestá kamarátky mi dali zmysel až potom, čo som sa otočilaa dotyčnú osobu takmer zhodila mojím ruksakom. Tá pani sa na mňa útrpnepozrela a poznamenala, že ona to prežije, cestuje len niekde do Žiliny, čikam, a má so sebou empétrojku. Uf, trapas hneď na začiatok cesty a užsom zvedavá, čo neprinesiem domov tentoraz. Úspešne ukoristené plagáty? Meč?Príručnú tašku? Ešte sa rýchlo rozlúčiť so zvyškom našej partie, ktorázostávala v Bratislave a už sa šlo domov, na východ. No, ak sme sineurobili hanbu cestou tam, cestou späť pri hraní šarád určite. Šarády =pantomíma. Lenže nie hocijaká. Skúste názorne ukázať tureckú želatínu, akoPikachu vypĺňa daňové priznanie, Barbar Conan sadí sedmokrásky, Doctor Who sasnaží sonickým skrutkovačom opraviť hviezdnu bránu aby v budúcnostizabránil premnoženiu kobyliek... Keďže kupé nám bolo malé, museli sme využívaťaj priestory chodbičky a ostatní cestujúci mali teda o zábavupostarané. Pán sprievodca si už za ten čas zvykol.

   Našťastie to všetkovzalo dobrý koniec. Domov sme došli zdraví, špinaví, unavení, ale šťastní.Happyend ako z rozprávky. Trojdňovej.

Diskusia k článku [0]
Hlasovanie k článku
Hlasujte...
Priemerné hodnotenie (počet hlasov:0)
O ničom
Copyright © 2000-2013 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.